Viac sa dozviete na ...

Články

Arbitráž v stavebníctve: Rýchlejšia a odbornejšia cesta k spravodlivosti?

V stavebnom sektore, kde sú projekty časovo náročné a finančne objemné, môže byť súdny spor trvajúci niekoľko rokov likvidačný. Rozhodcovské konanie (arbitráž) predstavuje efektívnu alternatívu k riešeniu sporov pred všeobecnými súdmi. Pre stavebné firmy, ktoré čelia sporom o naviac práce, omeškania alebo vady diela, ponúka tento proces špecifické výhody, ale vyžaduje si aj dôslednú prípravu.

Kľúčové výhody arbitráže pre stavebníctvo

1. Rýchlosť a dynamika konania Kým civilné súdne konanie na Slovensku v obchodných veciach trvá priemerne vyše roka a v prípade odvolaní sa môže natiahnuť na neurčito, rozhodcovské konanie býva neporovnateľne kratšie. Právoplatný rozsudok je možné získať v priebehu niekoľkých mesiacov, čo je kľúčové pre zachovanie cash-flow firmy.
2. Vysoká odbornosť rozhodcov Na rozdiel od všeobecných súdov si strany v arbitráži môžu vybrať rozhodcu s konkrétnou špecializáciou na stavebné právo alebo inžinierske činnosti. 
3. Dôvernosť a ochrana dobrého mena Stavebné spory sú často verejne sledované. Arbitráž je na rozdiel od súdneho konania neverejná, čo chráni obchodné tajomstvo a reputáciu firmy pred konkurenciou či médiami.

Nevýhody a riziká, na ktoré treba pamätať

• Jednoinštančnosť (Konečnosť): Proti rozhodcovskému rozsudku nie je možné podať odvolanie. Ak rozhodca rozhodne vecne nesprávne, rozsudok je možné zrušiť na všeobecnom súde len z prísne vymedzených formálnych dôvodov (napr. neplatnosť zmluvy alebo procesné vady).

• Náklady pri komplexných sporoch: Pri sporoch s vysokou hodnotou diela (napr. nad 1 milión EUR) môžu byť poplatky za trojčlenný rozhodcovský senát vyššie ako súdne poplatky, najmä ak sa započítajú odmeny rozhodcov a administratívne náklady inštitúcie.

Ako začať? Rozhodcovská doložka je základ

Aby ste mohli spor riešiť arbitrážou, musíte mať so zmluvným partnerom uzatvorenú písomnú rozhodcovskú zmluvu alebo doložku (spravidla ako článok v zmluve o dielo).  Odporúčame používať znenie doložky zverejnené príslušným rozhodcovský súd .

Tip na záver

Pre stavebné firmy je arbitráž ideálnym nástrojom pri riešení technicky náročných obchodných sporov, kde je prioritou odbornosť a rýchlosť. Pred jej zavedením do vašich zmlúv však odporúčame konzultáciu s advokátom, aby bola doložka platná a chránila vaše oprávnené nároky.

www.linkedin.com/in/milan-jacko-6a3792173 

Môže splatnosť faktúry v zmluve presiahnuť 60 dní ?

Áno, splatnosť faktúry v zmluve môže presiahnuť 60 dní, ale len za splnenia špecifických zákonných podmienok. Podľa Obchodného zákonníka a európskych smerníc upravujúcich obchodné vzťahy platia nasledujúce pravidlá:

• Základné pravidlo (30 dní): Ak v zmluve nie je dohodnuté inak, štandardná zákonná lehota splatnosti v obchodných vzťahoch (medzi firmami) je 30 dní od doručenia faktúry alebo dodania tovaru/služby.
• Dohoda do 60 dní: Zmluvné strany si môžu bežne dohodnúť predĺženú lehotu splatnosti až do 60 dní.
• Presiahnutie 60 dní: Lehota splatnosti môže byť dlhšia ako 60 dní iba vtedy, ak:
  1. Je to v zmluve výslovne dohodnuté oboma stranami.
  2. Takáto dlhšia lehota nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa (teda nie je pre veriteľa značne nevýhodná).

Tip na záver

Pri nastavovaní dlhších lehôt splatnosti (najmä nad 60 dní) sa odporúča dbať na to, aby boli v zmluve jasne špecifikované, pretože dokazovanie ústnych dohôd o splatnosti je v praxi veľmi náročné. 

Pay-When-Paid vs. Pay-If-Paid: Kto nesie riziko nezaplatenia?

V stavebných zmluvách a zmluvách o subdodávkach sa často stretávame s takzvanými podmienečnými platobnými doložkami. Tieto ustanovenia určujú, kedy a či vôbec dostane subdodávateľ zaplatené za svoju prácu v závislosti od toho, kedy (alebo či) dostane generálny dodávateľ platbu od konečného investora. Hoci znejú podobne, ich právny dopad je dramaticky odlišný.

Pay-When-Paid (Zaplatiť, keď dostanem zaplatené)

Táto doložka sa primárne považuje za mechanizmus časovania platby. Určuje lehotu (napríklad 7 alebo 14 dní), v ktorej musí generálny dodávateľ previesť peniaze subdodávateľovi po tom, čo ich sám obdrží od investora.

Pay-If-Paid (Zaplatiť, ak dostanem zaplatené)

Na rozdiel od predchádzajúcej, táto doložka predstavuje odkladaciu podmienku pre samotný vznik dlhu. Uvádza, že subdodávateľ má nárok na odmenu len vtedy, ak (a iba ak) investor zaplatí generálnemu dodávateľovi.

Prečo na tom záleží?

Rozdiel medzi slovíčkami "keď" a "ak" môže pre subdodávateľa znamenať rozdiel medzi zaručenou platbou a úplnou stratou nároku na odmenu.

Pri posudzovaní týchto doložiek v praxi sa berie do úvahy aj princíp dobrej viery. Ak napríklad investor nezaplatil dodávateľovi kvôli jeho vlastnému pochybeniu alebo nekvalitnej práci, dodávateľ sa spravidla nemôže týmito doložkami brániť a subdodávateľa musí vyplatiť.

Tip na záver

Pri uzatváraní zmlúv je dôležité dbať na jasný jazyk a sledovať zákonné lehoty splatnosti, ktoré v bežných obchodných vzťahoch podľa európskych noriem spravidla nemajú presiahnuť 60 dní. V prípade pochybností je lepšie trvať na doložke o časovaní ("when"), ktorá subdodávateľa lepšie chráni pred finančným úpadkom investora.